Pri štúdiu stredovekých dejín sa na každom kroku stretávame s najrôznejšími prameňmi, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je aj pečať. Jej úlohou bolo chrániť dokument pred sfalšovaním, čím sa z nej stal najdôležitejší symbol a garant jeho pravosti. Pripojením pečate k dokumentu však dával jej majiteľ zároveň i súhlas s jeho obsahom. Pečať tak zhmotňovala jeho vôľu a rozhodnutie. Aby mohla plniť tieto úlohy, musela obsahovať v súlade s predstavami stredovekého človeka množstvo presne definovaných náležitostí,

ktoré jej dávali v očiach súčasníkov právnu silu. Zároveň však pečať predstavovala jeden z najvýznamnejších prostriedkov vlastnej prezentácie jej majiteľa. V snahe odlíšiť sa a zviditeľniť sa aj touto formou prenikali do stabilného pečatného obrazu najrôznejšie prvky. Okrem individuálneho vkusu, predstáv majiteľa a  miestnych zvyklostí sú to i nové myšlienkové či estetické trendy, ktoré v mnohom odrážajú „ducha doby“. V predloženej publikácii venovať pozornosť ikonografii pečatného obrazu stredovekých cirkevných pečatí v Uhorsku. Našou snahou bolo analyzovať a klasifikovať tieto pečate podľa výjavov, s ktorými sa v nich môžeme stretnúť. Nazdávame sa, že i tieto informácie môžu napomôcť k pochopeniu najrôznejších súvislostí a vytvárajú z pečatí dôležité komparačné pramene, využiteľné v širšom interdisciplinárnom výskume.