Monografia pojednáva o dianí na území Gemerského seniorátu od pripojenia Malohontu po zánik rakúsko–uhorskej monarchie (1802 až 1918). Je založená na výskume autora v Archíve Gemerského seniorátu e. c. a. v. v Revúcej, pričom si všíma všetky v ňom uložené slovacikálne a bohemikálne dokumenty. Člení sa na štyri kapitoly, ktoré sa venujú dejinám revúckeho zboru i dianiu v ostatných obciach spomínaného seniorátu, pričom bokom neostanú ani zmienky o cirkevných záležitostiach mimo Gemera, ak k nim revúcky archív poskytuje podklady. Celá problematika je navyše zasadená do celouhorského kontextu.
Publikácia prezentuje výsledky výskumov pedagógov a doktorandov Katedry histórie FF UKF v Nitre, ktorí sa zaoberajú vo svojich kapitolách rôznymi aspektami historického vývoja Slovákov a Maďarov v Uhorskom kráľovstve od 11. do 18. storočia. Autori Katarína Rácová, Ľudovít Marci, Peter Ivanič, Miroslav Glejtek, Ján Jakubej, Dávid Jablonský, Martina Škutová a Tomáš Tandlich predstavujú v spoločnej publikácii témy, ktorým sa venujú dlhodobo vo svojej vedeckovýskumnej činnosti. Ide o vzťah písomných prameňov a stredovekých ciest, informačnú hodnotu urbárov feudálnych panstiev v 16. a 17. storočí, mestské štatúty ako pramene práva, význam uhorských katolíckych synod v 16. a 17. storočí, kanonické vizitácie a štatúty Spišskej kapituly v novoveku, dokumenty v Archíve Gemerského seniorátu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Revúcej a pohľad Mateja Bela na Nitriansku stolicu v jeho diele Vedomosti o Novom Uhorsku. Kniha vyšla v prestížnom medzinárodnom vydavateľstve vedeckej literatúry Peter Lang Publishing v anglickom jazyku v roku 2020. Cieľom jej vydania je sprístupniť výsledky vedeckovýskumnej činnosti pedagógov a doktorandov Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pre zahraničnú odbornú verejnosť.
Publikácia upriamuje pozornosť na konkrétne prejavy autoritatívneho režimu, ktorý na Slovenku fungoval v období druhej svetovej vojny a to na úrovni Nitrianskeho regiónu. Doterajší výskum sa na Slovensku sústredil najmä na skúmanie čŕt totalitného režimu na národnej rovine, v zmysle analyzovania jednotlivých krokov nového štátneho zriadenia v rôznych oblastiach politického, hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života. Autori v texte popisujú aplikáciu centrálnych rozhodnutí a ich dopad na životy obyvateľov v Nitre a nitrianskom regióne.
Ľudovít Marci sa v tejto publikácii prezentuje v podobe, ktorá je preňho charakteristická: ako neúnavný zberateľ informácií o histórii, milovník kníh a ich kritický čitateľ, filozof uvažujúci o zmysle dejín a skvelý esejista. Ide o súbor postrehov a zamyslení sa nad dielami známych i menej známych historikov. Tieto recenzie – eseje vznikali v priebehu rokov 1994 – 2017. Komentované knižky sa týkajú širokého spektra otázok historického bádania a aj z hľadiska chronológie pojednávajú o rôznych obdobiach dejín. Napriek tejto pestrosti sú určité autorské preferencie zrejmé.
Publikácia v prehľadnej forme približuje kľúčové udalosti, československého a slovenského múzejníctva od začiatku 20. storočia až po prijatie prvého zákona, ktorý riešil definovanie a postavenie múzeí v Československu.
Skriptum poskytuje prehľad o vývoji antisemitizmu predovšetkým v Európe, objasňuje oddelenie sa kresťanstva od judaizmu po páde jeruzalemského chrámu roku 70. Všíma si kontakty oboch komunít v pozitívnom i negatívnom zmysle ako napr. prenasledovanie, nedorozumenia, ale aj vzájomné filozofické obohacovanie či kultúrne kontakty. Vykresľuje genocídu a holokaust aj ako metodologický problém, všíma si samotnú šou ako výsledok celoeurópsky zameranej nacistickej politiky a napokon popisuje vyrovnávanie sa s jej následkami na židovskej a kresťanskej strane, čím mieni prispieť k prehĺbeniu vzájomného porozumenia a dialógu.
Práca sa zaoberá procesom vzniku a formovania armádneho telesa, ktorý je známy pod označením Červená armáda. Autor sleduje vývoj názorov na otázku tvorby armády, ktoré prešli od fázy "romantických" pohľadov o vytváraní dobrovoľnej "všeľudovej" armáde až k vytvoreniu početného a silného mocenského faktoru, ktorý nielen napomohol ubrániť boľševický režim pred všetkými odporcami, ale stal sa aj významným vojenským zoskupením, ktoré sa stretlo s nepriateľom v rámci II. svetovej vojny. Vývoj názorov na úlohu armády a jej zameranie, najmä otázka charakteru armády ako útočného variantu alebo obranného charakteru sa stala terčom vášnivých polemík v najvyššom vojenskom velení, ale rozhodujúci vplyv tu mal práve Stalin a jeho názory boli určujúce pre postupy pri kreovaní armády a jej vyzbrojení. Práca tiež sleduje obdobie, v ktorom Stalinov režim bol agresívnym partnerom Nemecka a podieľal sa na viacerých agresiách
Prostredníctvom jednotlivých komentovaných dokumentov, ktoré sú zoradené chronologicky, sa autor pokúsil zmapovať obdobie vlády Lenina a Stalina v boľševickom Rusku a v Sovietskom zväze. Súčasťou pomerne rozsiahlej publikácie sú aj chronológia obdobia až do roku 1953, reálie a pojmy v sovietskej ére a biografie viacerých protagonistov obdobia rokov 1917-1953. Dokumenty nie sú výhradne koncentrované iba na sledovanie politických udalostí, ale prinášajú aj pohľad na niektoré závažné zmeny, ku ktorým pristúpili boľševickí predstavitelia
História bádania „vlasťzaujímajúcich“ Maďarov už dlhšiu dobu presahuje rámec historickej vedy. Okrem historikov sa jej venovali aj archeológovia, jazykovedci, antropológovia i predstavitelia ďalších disciplín. Cieľom publikácie bolo zmapovať postoje zvolených slovenských a maďarských bádateľov 19. a 20. storočia k vybraným problémom obdobia tzv. zaujatia vlasti až po nástup Gejzu na kniežací stolec. Boli zhrnuté do 4 okruhov:
1. odchod Maďarov zo starých sídel
2. tzv. zaujatie vlasti a vzťahy Maďarov k okoliu
3. prijímanie kresťanstva
Táto publikácia je príspevkom k regionálnym dejinám Slovenska.Venuje sa dejinám Branča od druhej polovice 19. storočia do druhej polovice 20. storočia. Podáva prehľad o politických, hospodárskych udalostiach, o kultúrnom a spoločenskom živote obyvateľov. Predstavuje pôsobenie občianskych združení v minulosti i dnes. Súčasťou knihy sú aj zvyky a tradície z minulosti. Autorka pracovala s množstvom archívneho materiálu dostupného v archívoch a múzeách či už na Slovensku alebo v Maďarsku.
Originálnou historickou metódou je kritika prameňov – zhodnotenie ich významu pre rekonštrukciu udalostí a procesov v ľudskej spoločnosti v minulosti. Jej dobré zvládnutie je založené na jednej z najdôležitejších zručností historika – schopnosti čítať autentické rukopisy, pramene, ktoré predstavujú jeden zo základných pilierov poznávania dejín. Bez toho, aby sme historický text dokázali korektne prečítať, ho nedokážeme preložiť, interpretovať a v konečnom dôsledku ani využiť pri práci historika. Práca slúži ako učebná pomôcka na výučbu predmetov pomocné vedy historické, paleografia, praktické cvičenia a semináre zo starších a stredovekých slovenských dejín, ktoré sú vyučované na Filozofic-